Obsah // Úvod 1 // 1. História klinickej psychológie a. Heretik sr. 5 // 1.1 Úvod 5 // 1.2 Predhistória klinickej psychológie 6 // 1.2.1 Pravek 6 // 1.2.2 Starovek 7 // 1.2.3 Stredovek, renesancia a osvietenstvo 9 // 1.2.4 19. storočie 12 // 1.3 Vlastná história klinickej psychológie 13 // 1.4 Niektoré osobnosti z histórie klinickej psychológie na Slovensku, Morave a v Čechách 19 // 2. Klinická psychológia ako veda a odbor A. Heretik sr., Š. Vanko 21 // 2.1 Predmet klinickej psychológie, jej postavenie V S ystéme vied A. Heretik sr. 21 // 2.2 Oblasti a užšie špecializácie klinickej psychológie 22 // 2.3 Vzdelávanie v klinickej psychológii 24 // 2.4 Etické zásady a normy v práci 25 // klinického psychológa 25 // 2.5 Odborné a profesijné spoločnosti, vedecké časopisy 30 // 2.6 Právne normy spojené s činnosťou klinických psychológov V SR1 Š. Vanko 32 // 2.6.1 Psychologická činnosť 32 // 2.6.2 Psychológia ako zdravotná starostlivosť 33 // 2.6.3 Právne predpisy pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov 35 // V // 2.6.4 Možnosti pracovného zaradenia klinických psychológov 36 // 2.6.5 Slovenská komora psychológov 38 // 3. Koncepcie normality a abnormality a. Heretik sr. 45 // 3.1 Čo je zdravie? 45 // 3.2 Kritériá abnormality a normality 49 // 3.3 Súčasné diagnostické klasifikačné systémy 55 // 3.4 Normalita vs. kvalita života 57 // 4. Teórie klinickej psychológie E. D. Uhrová.A. Heretik sr. 61 // 4.1 Hlbinná
psychológia e. d. Uhrová 61 // 4.1.1 Freudova psychoanalýza 62 // 4.1.2 Jungova analytická psychológia 65 // 4.1.3 Adlerova individuálna psychológia 68 // 4.1.4 Egopsychológia 69 // 4.1.5 Interpersonálna analýza 71 // 4.1.6 Kleiniánsky prístup v psychoanalýze 74 // 4.1.7 Škola objektových vzťahov 76 // 4.1.8 Selfpsychológia Heinza Kohuta 77 // 4.1.9 Kernbergov prístup 79 // 4.2 Kognitívno-behaviorálna klinická psychológia A. Heretiksr 80 // 4.2.1 Ruská reflexologická škola 80 // 4.2.2 Behaviorizmus 81 // 4.2.3 Kognitívne prístupy 84 // 4.2.4 Kognitívno-behaviorálne terapie 87 // 4.3 Humanistická psychológia e. D. Uhrová 88 // 4.3.1 Prístup geštalt terapie 89 // 4.3.2 Rogersov prístup zameraný na človeka 91 // 4.3.3 Existenciálna psychológia 93 // 4.3.3.1 Logoterapia 95 // 4.4 Eklektické a integratívne prístupy A. Heretik sr. 96 // 5. Etiológia psychických a psychosomatických porúch A. Heretik sr., A. Heretik jr. 101 // 5.1 Úvod do etiológie 101 // VI // 5.2 Biologické faktory vzniku a rozvoja psychických porúch A.Heretik sr. 102 // 5.2.1 Úvod - problém „duša - telo“ 102 // 5.2.2 Genetika 104 // 5.2.3 Neuroanatómia a neurofyziológia mozgu 109 // 5.2.4 Konštitúcia 110 // 5.3 Psychogénne faktory A. Heretik sr. // 5.3.1 Psychotrauma a životné udalosti 112 // 5.3.2 Konflikt 114 // 5.3.3 Frustrácia a deprivácia 115 // 5.3.4 Úzkosť 116 // 5.3.5 Stres 117 // 5.3.6 Interpersonálne vzťahy a ľudská komunikácia 119
// 5.4 Sociokultúrne faktory 122 // 5.4.1 Transkulturálna psychopatológia 122 // 5.4.2 Spoločenské stereotypy a stigmatizácia ľudí s psychickými poruchami 124 // 6. Vývinové aspekty klinickej psychológie I.obuch 129 // 6.1 Úvod 129 // 6.2 História psychodynamických vývinových teórií v klinickej psychológii 130 // 6.3 Súčasné vývinové teórie 132 // 6.3.1 E. H. Erikson 132 // 6.3.2 D. W. Winnicott 133 // 6.3.3 S. Mentzos 134 // 6.4 Vývin jednotlivých oblastí ľudského prežívania a správania 136 // 6.4.1 Vývin vzťahov 136 // 6.4.1.1 M. Mahlerová 136 // 6.4.1.2 J. Bowlby a M. Ainsworthová 138 // 6.4.1.3 R. Spitz 139 // 6.4.1.4D. Stern 140 // 6.4.2 Afektívny vývin 141 // 6.4.3 Vývin zmyslového vnímania 143 // 6.4.4 Kognitívny vývin 145 // 6.5 Záver 149 // VII // 7. Metodológia a etika výskumu v klinickej psychológii M. Hajdúk, A. Heretik jr. 151 // 7.1 Úvod 151 // 7.1.1 Klinický psychológ ako vedec a praktik 151 // 7.1.2 Ciele výskumu v klinickej psychológii 153 // 7.2 Reliabilita a validita 156 // 7.2.1 Reliabilita 156 // 7.2.2 Validita 158 // 7.3 Najčastejšie typy výskumných štúdií v klinickej psychológii 159 // 7.3.1 Typy výskumu z hľadiska jeho trvania 160 // 7.3.2 Typy výskumu z hľadiska formy 162 // 7.4 Výber participantov v klinickom výskume 166 // 7.5 Interpretácia výsledkov klinického výskumu 167 // 7.6 Etika v klinickopsychologickom výskume 171 // 7.7 Súčasné trendy a budúce smerovanie 174 // 8. Klinická
psychodiagnostika - individuálny prístup ku klientovi r. Máthé 177 // 8.1 Úvod 177 // 8.2 Predpoklady psychodiagnostickej činnosti 178 // 8.3 Psychodiagnostická prax 180 // 8.4 Metódy psychodiagnostiky 181 // 8.4.1 Klinické metódy 182 // 8.4.1.1 Rozhovor 182 // 8.4.1.2 Anamnestický rozhovor 183 // 8.4.2 Testové metódy 188 // 8.4.2.1 Delenie testových metód a ich praktické použitie 189 // 8.4.2.2 Inteligenčné testy 190 // 8.4.2.3 Testy jednotlivých psychických funkcií 192 // 8.4.2.4 Testy organicity 194 // 8.4.2.5 Testy osobnosti 196 // 8.5 Psychologický nález 204 // 9. Reakcie na traumu a stres, životné krízy, suicidalita A. Heretik sr. 211 // 9.1 Úvod 211 // 9.2 Reakcie na závažný stres a poruchy prispôsobenia 212 // VIII // 9.2.1 Akútna reakcia na stres (F43.0) 212 // 9.2.2 Posttrautmatická stresová porucha (F43.1) 213 // 9.2.2.1 Symptomatológia a epidemiológia PT5D 213 // 9.2.2.2 Etiológia PT5D 215 // 9.2.2.3 Psychodiagnostika a psychoterapia PT5D 216 // 9.2.3 Poruchy prispôsobenia (F43.2) 217 // 9.3 Životné krízy 217 // 9.4 Suicidalita 219 // 9.4.1 Historické a sociokultúrne súvislosti suicidality 219 // 9.4.2 Fenomenológia a epidemiológia suicidality 220 // 9.4.3 Etiológia suicidality 222 // 9.4.4 Rizikové faktory a predikcia suicidálneho správania 224 // 9.4.5 Prevencia a možnosti intervencií pri suicidalite 224 // 10. Úzkostné (neurotické) poruchy a. Heretik sr. 227 // 10.1 Úvod - úzkosť a strach 227 // 10.2 Biologické
a psychologické koncepty úzkosti 229 // 10.3 Klasifikácia a epidemiológia úzkostných (neurotických) porúch 232 // 10.4 Psychopatológia najčastejších úzkostných (neurotických) porúch 235 // 10.4.1 Fóbické poruchy 235 // 10.4.1.1 Sociálna fóbia 235 // 10.4.1.2 Špecifické fóbie 237 // 10.4.2 Panická porucha a agorafóbia 239 // 10.4.3 Generalizovaná úzkostná porucha 242 // 10.4.4 Obsedantno-kompulzívna porucha 243 // 10.4.5 Disociačné poruchy 246 // 10.4.6 Somatoformné poruchy 248 // 10.5 Psychodiagnostika anxiety 249 // 10.5.1 Úvod 249 // 10.5.2 Subjektívne výpovede - dotazníky a sebaposudzovacie škály anxiety 250 // 10.5.3 Objektívne hodnotenie úzkostných porúch 251 // 10.5.4 Projektívne metódy 251 // 10.6 Terapia úzkostných porúch 253 // 10.6.1 Farmakoterapia 253 // 10.6.2 Psychoterapia 253 // IX // 11. Afektívne poruchy (Poruchy nálady) A. Heretik sr. 255 // 11.1 Namiesto úvodu 255 // 11.2 Epidemiológia afektívnych porúch 258 // 11.3 Klasifikácia, symptomatológia a priebeh 261 // afektívnych porúch 261 // 11.4 Psychodiagnostika afektívnych porúch 265 // 11.4.1 Sebaposudzovacie škály a dotazníky 265 // 11.4.2 Objektívne posudzovacie škály a štruktúrované interview 266 // 11.4.3 Výkonové metódy 267 // 11.4.4 Projektívne metódy 269 // 11.5 Biologické faktory a liečba afektívnych porúch 270 // 11.5.1 Genetika 270 // 11.5.2 Neurobiológia afektívnych porúch 271 // 11.6 Psychologické teórie vzniku depresie
a psychoterapia 272 // 11.6.1 Psychoanalytické a psychodynamické prístupy 272 // 11.6.2 Kognitívno-behaviorálna psychoterapia 274 // 11.6.3 Indikácie a efektívnosť psychoterapie depresie 277 // 11.6.4 Bio-psycho-sociálny model depresie ako východisko komplexnej terapie 279 // 12. Poruchy schizofrenického spektra: schizofrénia, schizotypová porucha, schizoafektívna porucha, bludová porucha A. Heretik jr., M. Hajdúk 281 // 12.1 Schizofrénia 281 // 12.1.1 Úvod 281 // 12.1.2 Klasifikácia a diagnostika schizofrénie 283 // 12.1.3 Typy schizofrénie podľa MKCH-10 285 // 12.1.4 Priebeh ochorenia 289 // 12.1.5 Epidemiológia schizofrénie 293 // 12.1.6 Etiológia porúch schizofrenického spektra 293 // 12.1.7 Liečba schizofrénie 297 // 12.2 Schizotypová porucha 299 // 12.3 Schizoafektívna porucha 300 // 12.4 Porucha s bludmi 301 // 12.5 Poruchy schizofrenického spektra - aktuálne trendy a budúce smerovanie 303 // X // 13. Poruchy osobnosti A. Heretik sr., A. Heretik jr. 305 // 13.1 Psychopatia vs. porucha osobnosti - história pojmu 305 // 13.2 Typologický a črtový prístup k poruchám osobnosti 308 // 13.3 Etiológia a epidemiológia porúch osobnosti 313 // 13.4 Klasifikácia porúch osobnosti a správania u dospelých 316 // 13.4.1 Všeobecná definícia poruchy osobnosti podľa MKCH-10 318 // 13.4.2 Paranoidná porucha osobnosti 318 // 13.4.3 Schizoidná porucha osobnosti 320 // 13.4.4 Disociálna porucha osobnosti 321 // 13.4.5 Hraničná (emocionálne
nestabiľná) porucha osobnosti 321 // 13.4.6 Histriónska porucha osobnosti 323 // 13.4.7 Narcistická porucha osobnosti 323 // 13.4.8 Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti 325 // 13.4.9 Závislá porucha osobnosti 325 // 13.4.10 Anankastická porucha osobnosti 326 // 13.4.11 Iné a zmiešané poruchy osobnosti 326 // 13.5 Hybridný klasifikačný a diagnostický model porúch osobnosti v D5M-5 (Sekcia III) 327 // 13.6 Psychodiagnostika porúch osobnosti 331 // 13.6.1 Metodologické problémy psychodiagnostiky porúch osobnosti 331 // 13.6.2 Dotazníky, inventóriá a štruktúrované interview 332 // 13.6.3 Projektívne metódy 333 // 13.6.4 Stratégia diagnostiky porúch osobnosti 333 // 13.7 Terapia porúch osobnosti 334 // 13.8 Návykové a impulzívne poruchy 336 // 13.9 Aktuálne trendy a budúce smerovanie v diagnostike a výskume porúch osobnosti 337 // 14. Závislosti od tabaku, alkoholu a drog A. Nociar 341 // 14.1 Úvod 341 // 14.1.1 Náčrt histórie užívania legálnych a nelegálnych drog 341 // XI // 14.1.2 Základné definície a pojmy z oblasti užívania a závislosti od drog 345 // 14.1.3 Epidemiológia drog na Slovensku po roku 1989 346 // 14.1.3.1 Nelegálne drogy 346 // 14.1.3.2Alkohol 351 // 14.2 Diagnostické kritériá závislosti od legálnych a nelegálnych drog 354 // 14.2.1 História pojmu alkoholizmus a prehľad vývoja koncepcie závislosti 354 // 14.2.2 Súčasný stav koncepcie závislosti 357 // 14.2.2.1 Alternatívne pohlády na koncepciu
závislosti a súčasný konzum alkoholu v SR 358 // 14.3 Skríning, detekcia a psychodiagnostika 360 // závislostí 360 // 14.3.1 Skríning a detekcia 360 // 14.3.2 Psychodiagnostika 362 // 14.4 Možnosti a obmedzenia prevencie drogových 363 // závislostí 363 // 14.4.1 Primárna a sekundárna prevencia 363 // 14.4.2 Krátke intervencie 367 // 14.4.3 Prevencia recidívy 367 // 14.4.4 Redukcia zdravotných následkov (Harm reduction) 369 // 14.5 Liečba pri závislosti od alkoholu a drog 369 // 14.5.1 Ciele liečby 369 // 14.5.2 Biomedicínsky a bio-psycho-sociálny model liečby 371 // 14.5.3 Špecifiká psychoterapie alkoholikov 373 // 14.6 Doliečovanie pri závislosti od alkoholu a drog 380 // 14.6.1 Svojpomoc vs. inštitucionálna pomoc 380 // 14.6.2 Terapeutická komunita v ústavnom zariadení 380 // 14.6.3 Bezdrogové terapeutické komunity 381 // 14.6.4 Anonymní alkoholici 382 // 14.6.5 Synanon a terapeutické komunity v USA 383 // 14.6.6 Dnešné terapeutické komunity v Európe 385 // 14.6.7 Niektoré súčasné alternatívy svojpomoci ako antitézy A. A. a TC 386 // 14.7 Nelátkové závislosti 388 // XII // 15. Poruchy príjmu potravy I. Obuch 395 // 15.1 Úvod 395 // 15.2 Anorexia 397 // 15.2.1 Symptomatológia a diagnostika mentálnej anorexie 397 // 15.2.2 Epidemiológia mentálnej anorexie 399 // 15.2.3 Etiológia mentálnej anorexie 400 // 15.2.4 Typy anorexie 401 // 15.2.5 Priebeh a prognóza mentálnej anorexie 402 // 15.2.6 Špecifiká osobnosti a rodinnej
situácie pri mentálnej anorexii 403 // 15.2.7 Terapia 404 // 15.2.8 Zhrnutie 406 // 15.3 Bulímia 406 // 15.3.1 Symptomatológia a diagnostika mentálnej bulímie 406 // 15.3.2 Epidemiológia mentálnej bulímie 408 // 15.3.3 Etiológia mentálnej bulímie 408 // 15.3.4 Priebeh a prognóza mentálnej bulímie 409 // 15.3.5 Špecifiká osobnosti a rodinnej situácie pri mentálnej bulímii 410 // 15.3.6 Terapia mentálnej bulímie 411 // 15.3.7 Záver 411 // 15.4 Na terapiu anorexie a bulímie spoločne 412 // 16. Vývinové poruchy B. Váryová, V. Andreánska 415 // 16.1 Úvod 415 // 16.2 Etiológia vývinových porúch 417 // 16.2.1 Riziká v prenatálnom období 417 // 16.2.2 Riziká v perinatálnom období 418 // 16.2.3 Riziká v postnatálnom období 418 // 16.3 Vývinové poruchy z pohľadu klasifikačných systémov 420 // 16.3.1 Všeobecné vývinové oneskorenie (Global developmental delay - D5M-5) 421 // 16.3.2 Poruchy intelektu. Vývinová porucha intelektových schopností Intellectual disability, // Intellectual developmental disorder - D5M-5) 425 // 16.3.3 Poruchy komunikačných schopností (Communication disorders - D5M-5) 427 // XIII // 16.3.3.1 Vývinová porucha reči a jazyka 429 // 16.3.3.2 Sociálna (pragmatická) porucha komunikácie 438 // 16.3.4 Porucha autistického spektra (Autism spectrum disorder, ASD - DSM-5) 439 // 16.3.5 Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD, Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder - DSM-5) 443 // 16.3.6 Špecifická porucha
učenia - ŠPU (Specific Learning Disorder - SLD) 448 // 16.3.7 Vývinové poruchy motoriky - Motorické poruchy (Motor disorders - DSM-5) 453 // 16.3.7.1 Vývinová koordinačná porucha 453 // 16.3.7.2 Porucha so stereotypnými pohybmi (Stereotypic movement disorder - SMD) 455 // 16.3.7.3 Tikové poruchy 456 // 16.3.7.4 Tourettov syndróm 457 // 17. Klinická psychológia vyššieho veku k. Pribišová 461 // 17.1 Úvod 461 // 17.2 Starnutie, osobnosť a krízové situácie vo vyššom veku 462 // 17.2.1 Čo je starnutie? 462 // 17.2.2 Krízové situácie vo vyššom veku 463 // 17.2.3 Starnutie a osobnosť 464 // 17.2.4 Psychosociálne krízy 467 // 17.2.5 Krízy vyplývajúce zo zdravotných zmien a chorôb 469 // 17.3 Zmeny kognitívnych funkcií vo vyššom veku 471 // 17.3.1 Pamäť 471 // 17.3.2 Vnímanie, pozornosť 473 // 17.3.3 Reč 475 // 17.3.4 Inteligencia 476 // 17.4 Psychické poruchy manifestované vo vyššom veku 477 // 17.4.1 Úvod do psychopatológie vyššieho veku 477 // 17.4.2 Neurokognitívne poruchy 478 // 17.4.2.1 Ľahká kognitívna porucha (MCI) 478 // 17.4.2.2 Demencie 480 // 17.4.2.3 Alzheimerova demencia (AD) 481 // 17.4.2.4 Vaskulárna demencia 484 // XIV // 17.4.2.5 Demencia s Lewyho telieskami (LBD) 488 // 17.4.2.6 Frontotemporátna demencia (FTD) 488 // 17.4.2.7 Demencia pri Parkinsonovej chorobe 491 17.5. Afektívne poruchy vo vyššom veku 493 // 17.5.1.1 Depresie 493 // 17.5.1.2 Manické syndrómy 496 // 17.5.2 Neurózy 496 // 17.5.3 Psychózy 496
// 17.5.4 Závislosť od psychoaktívnych látok 497 // 17.6 Psychodiagnostika 497 // 17.6.1 Špecifiká psychodiagnostiky v psychológii vyššieho veku 497 // 17.7 Starostlivosť o ľudí vyššieho veku 501 // 17.7.1 Starostlivosť v domácom prostredí 502 // 17.7.2 Starostlivosť mimo domáceho prostredia 504 // 18. Psychosomatika M. Andrášiová, V. Cviková, K. Jandová, P. Notová, // M. Šimková, E. D. Uhrová 507 // 18.1 Teória psychosomatiky e. d. Uhrová 507 // 18.1.1 Úvod 507 // 18.1.2 Historické súvislosti vzniku psychosomatiky 508 // 18.1.3 Psychosomatické modely 510 // 18.1.3.1 Freudov model konverzie 510 // 18.1.3.2 Adlerov prístup k somatickým ochoreniam 511 // 18.1.3.3 Koncepcia F. Alexandra 511 // 18.1.3.4 M. Schur - teória desomatizácie a resomatizácie 512 // 18.1.3.5 Mitscherlichov koncept dvojfázového vytesnenia 512 // 18.1.3.6 Francúzska psychosomatická škola, model alexitýmie 513 // 18.1.3.7 Model stresu 515 // 18.1.3.8 Koncepcia „giving up" a „given up" Engela a Schmaleho 516 // 18.1.3.9 Koncept z hľadiska teórie učenia 516 // 18.1.4 Behaviorálna medicína 516 // 18.1.5 Psychoimunológia 517 // 18.1.6 Weinerov integratívny model 517 // 18.1.7 Rozdelenie psychosomatických ochorení 518 // 18.2 Kardiovaskulárne ochorenia P. Notová 520 // XV // 18.2.1 Úvod 520 // 18.2.2 Rizikové faktory 521 // 18.2.2.1 Rizikové faktory aterosklerózy 521 // 18.2.2.2 Psychosociálne rizikové faktory 522 // 18.2.2.3 Osobnosť typu D a depresia 525
// 18.7 Psychosomatika v gynekológii a pôrodníctve K.Jandová 565 // 18.7.1 Úvod 565 // 18.7.2 Psychosomatické poruchy v gynekológii 566 // 18.7.2.1 Poruchy menštruačného cyklu 566 // 18.7.2.2 Poruchy reprodukcie 569 // 18.7.2.3 Ťažkosti v oblasti malej panvy bez organickej príčiny 570 // 18.7.2.4 Ostatné ochorenia rodidiel 572 // 18.7.2.5 Klimakterický syndróm 573 // 18.7.3 Psychosomatické aspekty tehotenstva a pôrodu 576 // 18.7.3.1 Psychické zmeny v tehotenstve 576 // 18.7.3.2 Pôrod a psychoprofylaktická príprava na pôrod 580 // 18.7.3.3 Šestonedelie a popôrodné psychické poruchy 581 // 18.8 Bolesť a jej psychosociálne aspekty K. Jandová 584 // 18.8.1 Bolesť - definícia a jej vymedzenie 584 // 18.8.2 Niektoré novodobé historické aspekty skúmania bolesti 588 // 18.8.3 Teórie bolesti 589 // 18.8.4 Neurofyziológia bolesti 592 // 18.8.5 Psychosociálne faktory významné pri percepcii bolesti 593 // 18.8.6 Hodnotenie a diagnostika bolesti 597 // 18.8.7 Psychoterapia bolesti a techniky jej zvládania 599 // 18.9 Klinická psychológia v onkológii, paliatívnej starostlivosti a tanatológii M. Andrášiová 602 // 18.9.1 Úvod do psychoonkológie 602 // 18.9.2 Intrapsychické premenné a onkologické ochorenie 604 // 18.9.3 Interpersonálne, sociálne premenné a onkologické ochorenie 609 // 18.9.4 Subjektívne prežívanie ochorenia ohrozujúceho život 610 // 18.9.5 Psychoterapeutické intervencie u onkologických pacientov 613 // 18.9.6 Paliatívna
starostlivosť a tanatológia 618 // xvn // 19. Neuropsychológia K. Pribišová 621 // 19.1 Teoretické východiská 621 // 19.1.1 História neuropsychológie 622 // 19.1.2 Definovanie neuropsychológie a jej postavenie v systéme vied 624 // 19.2 Vyššie psychické funkcie 626 // 19.2.1 Poznávanie, agnózie 627 // 19.2.1.1 Definícia pojmu, úvod do problému 628 // 19.2.1.2 Zrakové agnózie 628 // 19.2.1.3 Poruchy vnímania priestoru a orientácie 632 // 19.2.1.4 Sluchové agnózie 634 // 19.2.1.5 Taktilné agnózie 634 // 19.2.1.6 Somatosenzorické agnózie 635 // 19.2.2 Motorická činnosť, apraxie 635 // 19.2.3 Reč, afázie a dyzartrie 638 // 19.2.4 Pamäť 641 // 19.2.5 Exekutívne funkcie 645 // 19.2.6 Pozornosť a jej poruchy 648 // 19.2.6.1 Definícia pojmu, úvod do problému 649 // 19.2.6.2 Neglekt 650 // 19.2.7 Syndróm rozštiepeného mozgu a funkčná špecializácia hemisfér 654 // 19.2.7.1 Úvod do problému, definícia pojmu 654 // 19.3 Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia 657 // 19.3.1 Neuropsychologické vyšetrenie, testy a testové batérie 657 // 19.3.2 Rehabilitácia v neuropsychológii 663 // 20. Psychológia postihnutých (patopsychológia) V. Andreánska, // M. Andreánsky, M. Croma, I. Jakabčic, L. Požár 669 // 20.1 Úvod M. Andreánsky, I. Jakabčic. L Požár 669 // 20.2 Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - MKF v. Andreánska 672 // 20.3 Mentálne postihnutie I. Jakabčic 675 // 20.3.1 Vymedzenie
pojmu, východiská 675 // 20.3.2 Definície mentálneho postihnutia 678 // 20.3.3 Klasifikácia mentálneho postihnutia 680 // 20.3.4 Príčiny mentálneho postihnutia 682 // XVI // 20.3.5 Problémy psychologickej diagnostiky mentálneho postihnutia 683 // 20.3.6 Súhrn 685 20 .4 Psychológia jedincov so sluchovým postihnutím M. Groma 686 // 20.4.1 Typológia porúch sluchu 686 // 20.4.2 Prelingválna hluchota 687 // 20.4.2.1 Mechanizmy kompenzácie 687 // 20.4.2.2 Poznávanie, reč a inteligencia 688 // 20.4.2.3 Sociálny vývin, osobnosť a jej hodnotenie 689 // 20.4.2.4 Novšie možnosti ranej intervencie a prevencie dôsledkov porúch sluchu 690 // 20.4.2.5 Nepočujúci ako jazyková a kultúrna menšina 690 // 20.4.3 Postlingválna hluchota 691 // 20.5 Zrakové postihnutie I. Požár 692 // 20.5.1 Všeobecná charakteristika 692 // 20.5.2 Vymedzenie a klasifikácia zrakového postihnutia 692 // 20.5.3 Niektoré osobitosti psychiky jedincov so zrakovým postihnutím 694 // 20.5.3.1 Emocionalita 694 // 20.5.3.2 Myslenie a reč jedincov so zrakovým postihnutím 695 // 20.5.3.3 Zmeny osobnosti 697 // 20.5.3.4 Sociálna adaptabilita a vývoj identity 698 // 20.6 Telesné postihnutie V. Andreánska 701 // 20.6.1 Úvod 701 // 20.6.2 Pohybový defekt 702 // 20.6.3 Telesná deformácia 704 // 20.6.4 Kritické obdobia vo vývine jedincov s telesným postihnutím 704 // 20.6.5 Detská mozgová obrna 705 // 20.7 Narušená komunikačná schopnosť M. Andreánsky 707 // 20.7.1 Úvod 707
// 20.7.2 Všeobecná charakteristika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS) 708 // 20.7.3 Výskyt rečových porúch a NKS z vývinového aspektu 709 // 20.7.4 Narušená reč a komunikácia 710 // 20.7.5 Príčiny rečových a komunikačných porúch 712 // XIX // 20.7.5.1 Organické príčiny porúch reči a komunikácie 712 // 20.7.5.2 Funkčné príčiny rečových porúch a komunikácie 713 // 20.7.5.3 Psychogénne príčiny rečových porúch a NK5 713 // 20.7.6 Následky porúch komunikácie 715 // 20.7.7 Psychologický servis a intervencia pri poruchách komunikácie 716 // 20.7.8 Psychologická diagnostika 717 // 21. Psychologická sexuológia r. Máthé 719 // 21.1 Úvod 719 // 21.1.1 Sexualita ako dynamický motivačný faktor 720 // 21.1.2 Sexualita z historického aspektu 721 // 21.1.2.1 Sexuológia v bývalom Československu, v Česku a na Slovensku 725 // 21.1.3 Predmet sexuológie 727 // 21.1.3.1 Psychologická sexuológia 728 // 21.2 Determinanty sexuálneho správania 729 // 21.2.1 Teórie a modely psychosexuálneho vývinu a sexuálneho správania 729 // 21.2.2 Biologické determinanty sexuality 730 // 21.2.2.1 Pohlavné orgány 732 // 21.2.3 Pohlavná identita 734 // 21.2.4 Sexuálna orientácia 735 // 21.2.5 Sexuálne správanie 736 // 21.2.5.1 Sexuálne kontaktovanie 736 // 21.2.6 Prežívanie sexuality 737 // 21.2.6.1 Sexuálne emócie 738 // 21.2.6.2 Citové zložky intímnej komunikácie 739 // 21.2.6.2.1 Láska 739 // 21.2.6.2.2 Paradoxy