.

0 (hodnocen0 x )

BK

VYRAZENO

Bratislava : Tatran, 1989

ISBN 80-222-0096-4

000027953

Rekat.

OBSAH // ČLOVEK A DIELO / napísal Antom Vantuch /... // ÚVAHY O PRÍČINÁCH VEĽKOSTI A ÚPADKU RIMANOV ... // DIZERTÁCIA O NÁBOŽENSKEJ POLITIKE RIMANOV ... // O CICERONOVI... // DIALÓG SULLU S EUKRATOM ... // DIALÓG XANTHIPPA S XENOKRATOM... // DUCH ZÁKONOV ... // ÚVOD ... // Prvá kniha... // O zákonoch všeobecne // / O zákonoch vo vzťahu k rozličným tvorom / O zákonoch prírody / O zákonocli daných / // Druhá kniha... // O zákonoch, ktoré vyplývajú priamo z povahy vlády // / O povahe troch rozličných vlád / O republikánskej vláde a zákonoch vzťahujúcich sa na demokraciu / O zákonoch vzťahujúcich sa na povahu aristokratickej vlády / O zákonoch týkajúcich sa povahy monarchického štátu / O zákonoch vzťahujúcich sa na povahu despotického štátu / // Tretia kniha... // T) princípoch troch vlád // / Rozdiel medzi povahou vlády a jej princípom / O princípe rozličných vlád / O princípe demokracie / O princípe aristokratického štátu / Cnosť nie je princípom monarchickej vlády / Čím sa nahrádza cnosť v monarchickej vláde / O princípe monarchie / Česť nie je princípom despotických štátov / O princípe despotického štátu / Rozdiel v charaktere poslušnosti v umiernených a despotických vládach / Celková úvaha / // Štvrtá kniha ... // Zákony o výchove musia zodpovedať princípom štátneho zriadenia / Zákony o výchove / O výchove v monarchiách / O výchove v despotickom štáte / Rozdiel medzi výsledkami

výchovy starých Grékov a Rimanov a výsledkami dnešnej výchovy / O výchove v republikánskom štáte / O niektorých Grékoch / V akom prípade sa môžu osvedčiť tieto zvláštne inštitúcie / Objasnenie paradoxu, aký sa prejavil u starých Grékov a Rimanov vo vzťahu k mravom / // 7 // 19 // 93 // 99 // 103 // 107 // 111 // III // 113 // 117 // 124 // 130 // Piata kniha. // 137 // Zákony, ktoré zákonodarca vydáva, musia vyplývať z princípu vlády / Hlavná myšlienka tejto knihy / Čo je to cnosť v politickom štáte / Čo je to láska k republike v demokracii / Ako možno vštepiť lásku k rovnosti a umiernenosti / Akým spôsobom nastoľujú zákony v republike rovnosť / Ako majú zákony udržiavať umiernenosť v demokracii / Ďalšie prostriedky podporujúce princíp demokracie / Ako sa majú zákony vzťahovať na princíp vlády v aristokratickom štáte / Ako sa vzťahujú zákony k svojmu princípu v monarchii / O pohotovom vykonávaní štátnych záležitostí v monarchii / O prednostiach monarchickej vlády / Idea despotizmu / O vzťahu zákonov despotickej vlády k jej princípu / O odovzdaní moci / O daroch / O odmenách poskytovaných vladárom / Ďalšie dôsledky základných princípov troch vlád / // Šiesta kniha ... 156 // Dôsledky vládnych princípov vo vzťahu k jednoduchosti občianskych a trestných zákonov, k forme rozsudku a ustanoveniu trestov // / O jednoduchosti občianskych zákonov v rozličných vládach / O jednoduchosti

trestných zákonov v rozličných vládach / V akých vládach a v akých prípadoch sa musí súdiť podľa presného znenia zákona / O spôsobe vynášania rozsudkov / V akých vládach môže byť zvrchovaný vládca sudcom / V monarchii nemajú súdiť ministri / // O jedinom úradníkovi / O obžalobe v rozličných typoch štátov / O prísnosti trestov v rozličných typoch štátov / O starých francúzskych zákonoch / Keď je národ cnostný, postačí málo trestov / O moci trestu / Neschopnosť japonských zákonov / O duchu rímskeho senátu / O trestoch rímskych zákonov / O správnom pomere medzi trestom a zločinom / O mučení alebo týraní zločincov / O peňažných trestoch / O zákone odplaty / O trestaní otca namiesto detí / O panovníkovej zhovievavosti / // Siedma kniha... 170 // Vplyv rozdielnych princípov troch druhov štátov na prepych, na zákony obmedzujúce prepych a na postavenie žien // / O prepychu / O zákonoch zamedzujúcich prepych v demokracii / O zákonoch zamedzujúcich prepych v aristokratickom štáte / O základoch zamedzujúcich prepych v monarchii / V akých prípadoch sú zákony obmedzujúce prepych v monarchii užitočné / O prepychu v Číne / O zdržanlivosti na verejnosti / O postavení žien v rozličných štátoch / O domácom súde u Rimanov / Ako sa inštitúcie menili zároveň s vládou / O poručníctve nad ženami u Rimanov / O trestoch, ktoré zaviedli cisári proti ženskej neviazanosti / Zákony zamedzujúce

u Rimanov prepych / O vene a výhodách manželstva v rozličných štátnych zriadeniach / Krásny samnitský zvyk / // O vláde žien / // . ôsma kniha... 179 // O zániku princípov troch druhov štátov // / Hlavná myšlienka tejto knihy / O zániku princípu demokracie / O duchu krajnej rovnosti / Mimoriadna príčina skazenosti ľudu / O zániku princípu aristokratickej vlády / O zániku princípu monarchie / Nebezpečenstvo zániku princípu monarchickej vlády / Úsilie šľachty uchrániť trón / O rozpade princípu despotickej vlády / Prirodzené následky vyplývajúce zo správnosti a z rozpadu princípov / O sile prísahy čestného národa/ Aj najmenšia zmena v štátnom zriadení vyvoláva zánik princípov / Najúčinnejšie prostriedky na udržanie troch princípov / Zvláštne vlastnosti republiky / Zvláštne vlastnosti monarchie / Španielska monarchia ako zvlášty prípad / Zvláštne vlastnosti despotického štátu / Závery vyplývajúce z predchádzajúcich tém / O čínskej ríši / // O podobnom prípade v monarchii / O podobnom prípade v despotickom štáte / // O daniach v krajinách, kde sa pripútanie k pôde nevyskytuje / Ako zachovať zdanie, že sa dane neplatia / O zlom druhu daní / Ako závisí výška dane od povahy vlády / // O finančných postihoch / Vzťah medzi výškou daní a slobodou / V akých vládach pripúšťa zvyšovanie daní / Druh daní zodpovedá druhu vlády / Zneužívanie slobody / // Ü výbojoch mohamedánov

/ O zvyšovaní počtu vojska / O oslobodení od daní / Со je vhodnejšie pre panovníka a pre ľud / O nájomcoch / // Štrnásta kniha... 250 // O zákonoch a ich vzťahu k povahe podnebia // / Hlavná myšlienka / Do akej miery sa ľudia odlišujú v rozličných druhoch podnebia / Protirečenie v charakteroch niektorých južných národov / Prečo sú náboženstvo, mravy, zvyky, a zákony v orientálnych krajinách nemenné / O tom, že zlí zákonodarcovia podporovali nedostatky spôsobené podnebím a dobrí ich odstraňovali / O obrábaní pôdy v krajinách s horúcim podnebím / O mníšstve / Dobrý čínsky zvyk / Prostriedky na podporu pracovitosti / O zákonoch vo vzťahu k striedmosti národov / // O zákonoch vo vzťahu k chorobám, ktoré vyvoláva podnebie / Zákony proti samovrahom / Vplyv anglického podnebia / Iné účinky podnebia / O rozdieloch v dôvere, akú prechovávajú zákony k národu vpyvom podnebia / // Pätnásta kniha ... 259 // O vzťahu zákonov o občianskom otroctve k povahe podnebia / O občianskom otroctve / Pôvod práva na otroctvo podľa rímskych právnikov / // Ďalší pôvod otroctva / O otroctve černochov / Skutočný pôvod otroctva / Ďalší pôvod otroctva / U nás by bolo zbytočné zaviesť otroctvo / O národoch, ktoré majú občiansku slobodu / Rozličné druhy otroctva / O tom, čo je povinnosťou zákonov vo vzťahu k otroctvu / Zneužívanie otroctva / Nebezpečenstvo veľkého počtu otrokov / O ozbrojených otrokoch

/ Opratrenia nevyhnutné pre štát s umiernenou vládou / Nariadenia, ktoré upravujú vzťah medzi pánom a otrokmi / O prepúšťaní otrokov na slobodu / O prepustencoch a eunuchoch / // Šestnásta kniha... 270 // Aký vzťah majú zákony o rodinnom otroctve k povahe podnebia / O rodinnom otroctve / O prirodzenej nerovnosti oboch pohlaví v južných krajinách / Mnohoženstvo závisí najmä od spôsobu zaopatrenia žien / O polygamii a jej rozličných príčinách / Zdôvodnenie jedného malabarského zákona / O polygamii a jej podstate / O rovnosti postavenia žien v prípade mnohoženstva / O izolácii žien a mužov / // Vzťah rodinnej správy k politickej vláde / Princíp orientálnej morálky / O rodinnom otroctve, ktoré nesúvisí s polygamiou / O prirodzenej hanblivosti / O žiarlivosti / // O riadení rodiny v Oriente / O rozvode a zapudení / O zapudení a rozvode u Rimanov / // Sedemnásta kniha ... 278 // Ako súvisia zákony o politickom otroctve s povahou podnebia / O politickom otroctve / Rozdiel medzi národmi vo vzťahu k odvahe / O ázijskom podnebí / Následky ázijského podnebia / O tom, že následky dobývania neboli rovnaké, keď územie dobyli národy severnej Ázie a keď ho dobyli národy severnej Európy / // Ďalšia vonkajšia príčina otroctva v Ázii a slobody v Európe / O Afrike a Amerike / // O hlavnom meste ríše / // Osemnásta kniha... 283 // O zákonoch vo vzťahu k povahe pôdy // / Ako ovplyvňuje zákony povaha pôdy /

O krajinách, kde sa pestuje pôda najviac Ďalšie následky úrodnosti a neúrodnosti kraja / O národoch žijúcich na ostrovoch / // O krajinách, ktoré formuje ľudská usilovnosť / O diele ľudských rúk / O všeobecnom vzťahu zákonov / O pôde v Amerike / O vzťahu medzi počtom obyvateľstva a spôsobom zaobstarávania obživy / O divých a barbarských národoch / O medzinárodnom práve u národov, ktoré pôdu neobrábajú / O občianskych zákonoch u národov, ktoré neobrábajú pôdu / O politických pomeroch národov, ktoré neobrábajú pôdu / // O národoch, ktoré poznajú peniaze / O občianskych zákonoch u národov, ktoré nepoznajú peniaze / O politických zákonoch národov, ktoré nepoznajú peniaze / // O sile povery / O slobode Arabov a otroctve Tatárov / O medzinárodnom práve Tatárov / Občianske zákony Tatárov / O jednom občianskom zákone germánskych národov / O dlhých vlasoch franských kráľov / O manželstvách franských kráľov / // O Childerichovi / O plnoletosti franských kráľov / O adopcii u Germánov / O krvilačnosti franských kráľov / O národných zhromaždeniach / O moci duchovenstva za dynastie Merovejovcov / // Devätnásta kniha... 297 // O zákonoch vo vzťahu, ktorý majú s princípmi formujúcimi všeobecného ducha, mravy a zvyky národa // / O námete tejto knihy / Ľudia musia byť vyspelí, aby mohli prijať tie najlepšie zákony / O tyranii / Čo je to duch národa / Treba dávať pozor, aby sa duch

národa nezmenil / Všetko sa nedá naprávať / O Aténčanoch a Sparťanoch / Následky spoločenského ducha / O márnivosti a pýche národov / O charaktere Španielov a Číňanov / // Úvaha / O spôsoboch a mravoch despotického štátu / O spôsoboch Číňanov / Aké sú prirodzené cesty premeny mravov a spôsobov národa / Vplyv riadenia rodiny na politické zriadenie / Ako si niektorí zákonodarcovia zamieňali zásady spravujúce ľudí / Zvláštna vlastnosť čínskej vlády / Dôsledky toho, čo bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole / Ako prišlo k zlúčeniu náboženstva, zákonov, mravov a spôsobov u Číňanov / Vysvetlenie paradoxu o Číňanoch / Aký má byť vzťah zákonov k mravom a spôsobom / Ako sa zákony riadia mravmi / Ako môžu zákony prispieť k formovaniu mravov, spôsobov a charakteru národa / // Dvadsiata kniha ... 313 // O zákonoch vo vzťahu k obchodu z hľadiska jeho podstaty a odlišností / O obchode / O duchu obchodu / O chudobe národov / O obchode v rozličných druhoch štátu / O národoch, ktoré sa zaoberali ekonomickým obchodom / Niektoré následky veľkého podnikania na mori / Obchodný duch Anglicka / Akým spôsobom sa kedysi obmedzoval obchod / O obmedzení obchodných stykov / O inštitúcii charakteristickej pre ekonomický obchod / O slobode obchodu / Čím sa táto sloboda porušuje / O zákonoch obchodu dotýkajúcich sa konfiškácie tovaru / O strate osobnej slobody za dlhy / O jednom veľmi peknom zákone

/ Rodský zákon / O sudcoch vo vzťahu k obchodu / Panovník sa nemusí zaoberať obchodom / O obchode šľachty v monarchii / Úvaha o zvláštnom jave / Pre niektoré národy nie je výhodné obchodovať. // Dvadsiata prvá kniha... 323 // O zákonoch vo vzťahu k obchodu a z hľadiska prevratných zmien, ktoré vo svete obchod spôsobil / Niekoľko všeobecných úvah / O afrických národoch / Potreby južných národov sú odlišné od potrieb severných národov / Hlavný rozdiel medzi obchodom súčasnosti a starovekým obchodom / Ďalšie rozdiely / O obchode starých Grékov a Rimanov / O obchode Grékov / O Alexandrovi a jeho výbojoch / O obchode gréckych kráľov po Alexandrovi / Cesta okolo Afriky / Kartágo a Marseille / // Ostrov Delos, Mithridates / O vzťahu Rimanov k námorníctvu / O obchodnom duchu Rimanov / Obchod Rimanov s barbarmi / O obchode Rimanov s Arábiou a Indiou / O obchode po zániku Západorímskej ríše / Zvláštne nariadenie / O obchode po oslabení Rimanov na Východe / Ako sa rodil obchod v Európe uprostred barbarov / Objavenie dvoch nových svetov: pomery v Európe v súvislosti s touto udalosťou / // O bohatstve, ktoré získalo Španielsko v Amerike / Problém / // Dvadsiata druhá kniha... 348 // O zákonoch v ich vzťahu k používaniu peňazí // / Pôvod používania peňazí / O podstate peňazí / O ideálnych peniazoch / O množstve zlata a striebra / Prečo po objavení Ameriky klesla výška úrokov o polovicu / Ako sa určuje

cena predmetov v znakoch pri zmene bohatstva / O relatívnom nedostatku zlata a striebra / O mene / O peňažných operáciách Rimanov / Okolnosti, za akých vykonávali Rimania svoje peňažné operácie / Peňažné operácie cisárskych čias / Ako zaťažuje mena despotické štáty / Zvyk niektorých italských krajín / O pomoci, ktorú môžu štátu poskytnúť bankári / O verejných dlhoch / O vyrovnaní verejných dlhov / // O pôžičkách na úroky / O úrokoch v námornom obchode / O zmluvnej pôžičke a úžerníctve Rimanov / // Dvadsiata tretia kniha... 367 // O zákonoch vo vzťahu k počtu obyvateľstva // /O ľuďoch a zvieratách v súvislosti s rozmnožovaním druhu / O manželstvách / // O postavení detí / O rodinách / O rozličných kategóriách zákonitých žien / O nemanželských deťoch v rozličných druhoch štátov / O súhlase otcov k manželstvu / // O dievčatách / Čo privádza ľudí k manželstvu / O prísnosti vlády / O počte dievčat a chlapcov v rozličných krajinách / O prístavných mestách / O obrábaní zeme, ktoré si vyžaduje viac či menej obyvateľstva / O počte obyvateľstva v súvislosti s remeslami / // O vzťahu zákonodarcu k rozmožovaniu ľudského rodu / O Grécku a počte jeho obyvateľstva / O stave národov pred Rimanmi / Znižovanie počtu obyvateľstva na svete / // O tom, že Rimania museli nevyhnutne výdávať zákony na zvýšenie počtu obyvateľstva / O rímskych zákonoch zavedených na zvýšenie

pôrodnosti / O odkladaní detí / // O pomeroch vo svete po páde Rimanov / Zmeny, ktoré nastali v Európe v súvislosti s počtom obyvateľstva / Závery / O zákone vydanom vo Francúzsku na podporu rastu obyvateľstva / Ako sa dá zamedziť úbytku obyvateľstva / O chudobincoch / // Dvadsiata štvrtá kniha ... 384 // O zákonoch vo vzťahu k náboženstvu ustanovenom v tej ktorej krajine a vzhľadom na jeho zvyky a podstatu // / O náboženstvách všeobecne / Baylov paradox / O tom, že umiernená forma vlády vyhovuje lepšie kresťanskému náboženstvu a despotická mohamedánskemu / // O dôsledkoch charakteru kresťanského a mohamedánskeho náboženstva / O tom, že katolícke náboženstvo vyhovuje lepšie monarchii a protestantské republike / Ďalší Baylov paradox / O dokonalosti náboženských zákonov / O súlade medzi zákonmi // morálky a zákonmi náboženstva / O Esénoch / O stoickej sekte / O rozjímaní / O pokání / O neodčiniteľných zločinoch / Ako pôsobí sila náboženstva na silu občianskych zákonov / Akým spôsobom naprávajú občianske zákony nepravé náboženstvá / Ako vyrovnávajú náboženské zákony nedostatky politického zriadenia / Kedy pôsobia náboženské zákony ako občianske zákony / O tom, že nie tak pravdivosť či nepravdivosť dogmy, ale skôr jej používanie či zneužívanie vplýva blahodarne alebo škodlivo na ľudí v občianskom zriadení / O prevteľovaní duší / Aké je nebezpečné, keď náboženstvo

vyvoláva strach pre bezvýznamné veci / O sviatkoch / O miestnych náboženských zákonoch / Nevýhody spojené s prijatím náboženstva v druhej krajine / // Dvadsiata piata kniha... // O zákonoch vo vzťahu k náboženstvu zavedenému v každej krajine a jeho vonkajšiemu usporiadaniu // / O náboženskom cite / O príčine pripútania sa k rozličným náboženstvám / O chrámoch / O božích sluhoch / O nevyhnutnosti zákonov obmedzujúcich bohatstvo duchovenstva / O kláštoroch / O prepychu plynúcom z povery / O pápežstve / O náboženskej znášanlivosti / O zmene náboženstva / O trestných zákonoch / Veľmi skromná obžaloba španielskych a portugalských inkvizítorov / Prečo v Japonsku tak veľmi nenávidia kresťanské náboženstvo / O šírení náboženstva / // Dvadsiata šiesta kniha ... // O zákonoch v ich nevyhnutnom vzťahu k usporiadaniu problémov, o ktorých rozhodujú // / Hlavná myšlienka knihy / O božích a ľudských zákonoch / O občianskych zákonoch, ktoré protirečia prirodzenému zákonu / Prípady, ktoré nemožno posudzovať podľa princípov občianskeho práva a pozmeniť pritom princípy prirodzeného práva / O tom. že systém dedičstva závisí od zásad politického alebo občianskeho práva, a nie oil zásad prirodzeného práva / Ak ide o pravidlá prirodzeného zákona, nemusia rozhodovať náboženské predpisy / Otázky podliehajúce princípom občianskeho práva sa nemajú riadiť princípmi kanonického práva

/ O tom, že otázky, ktoré musia podliehať princípom občianskeho práva, môžu sa zriedkakedy riadiť podľa princípov náboženských zákonov / V akom prípade sa treba riadiť podľa občianskeho zákona, ktorý niečo dovoľuje, a nie podľa náboženského zákona, ktorý to zakazuje / Ľudské zákony sa nemajú riadiť podľa súdov, ktoré sa dotýkajú záhrobného života / V akom prípade sa vo veci manželstva treba riadiť náboženskými zákonmi a v akom prípade zákonmi občianskymi / V akom prípade sa treba v manželstvách medzi príbuznými riadiť podľa zákonov prírody a v akých prípadoch sa treba držať občianskych zákonov / Podľa zásad politického práva sa nesmú riadiť veci, ktoré závisia od zásad občianskeho práva / Podľa nariadení občianskeho práva netreba rozhodovať o otázkach, ktoré patria pod politické právo / Ak sa zdá, že si zákony navzájom protirečia, treba preskúmať, či patria do tej istej kategórie / Občianske zákony nemajú rozhodovať o veciach, ktoré musia určovať rodinné zákony / O problémoch medzinárodného práva sa nemá rozhodovať podľa princípov občianskych zákonov / O otázkach, ktoré patria medzinárodnému právu, netreba rozhodovať prostredníctvom politických zákonov / Nešťastný osud Inka Athualpa / Ak pôsobí zásluhou nejakej okolnosti politický zákon na štát rušivo, musí nastúpiť iný politický zákon, ktorý ho zachováva a ktorý sa stáva niekedy medzinárodným

právom / Nariadenia verejného poriadku majú iný charakter ako ostatné občianske zákony / O tom, že sa netreba riadiť podľa všeobecných nariadení občianskeho práva, keď ide o veci, ktoré musia podliehať zvláštnym pravidlám, vyplývajúcim z ich vlastnej podstaty / // Dvadsiata siedma kniha ... // O pôvode a prevratných zmenách rímskych zákonov o dedičstve // 423 // Dvadsiata ôsma kniha ... 429 // O pôvode a prevratných zmenách v občianskych zákonoch u Francúzov / O odlišnom charaktere zákonov germánskych národov / O tom, že barbarské zákony boli celkom osobné / Hlavný rozdiel medzi salickými zákonmi a zákonmi Vizigótov a Burgundov / O tom, ako zmizlo rímske právo z krajiny franského panstva a zachovalo sa v krajine gótskeho a burgundského panstva / Akým spôsobom sa zachovalo rímske právo na území Langobardov / Ako zaniklo rímske právo v Španielsku / Nepravý kapitulár / Ako zanikli barbarské zákonníky a kapituláry / Ďalšie príčiny úpadku zákonníkov barbarských národov, rímskeho práva a kapitulárov / O miestnych zvykoch; prevrat v zákonoch barbarských národov a v rímskom práve / Rozdiel medzi salickým zákonom alebo zákonom salických Frankov a zákonom ripuárskych Frankov a ostatných barbarských národov / O ďalšom rozdiele zákonov prejednávaných v predchádzajúcej kapitole / Úvaha / O dôkaze vriacou vodou ustanovenom v sali-ckom zákone / Spôsob myslenia našich predkov / Ako sa rozšíril

dôkaz súbojom /Ďalší dôvod, prečo upadli do zabudnutia salické zákony, rímske zákony a kapituláry / // Vznik pojmu cti / Ďalšia úvaha o otázke cti u Germánov / O mravoch vo vzťahu k súbojom / O právnych pravidlách súdneho súboja / Pravidlá stanovené v súdnom súboji / O obmedzeniach zavedených v používaní súdneho súboja / O súdnom súboji medzi jednou zo strán a jedným zo svedkov / O súdnom súboji medzi jednou stranou a jedným z pánových vazalov; odvolanie proti nespravodlivému rozsudku / O odvolaní proti nečinnosti súdnych orgánov / Obdobie panovania Ľudovíta IX. svätého / Poznámka o odvolaniach / Ako sa stalo súdne konanie tajným / O súdnych trovách / // O verejnom žalobcovi / Ako upadli Ustanovenia svätého Ľudovíta do zabudnutia / // Ako sa z dekretalov vyvodili súdne formy / Striedavé vplyvy cirkevného a svetského súdnictva / Obrodenie rímskeho práva a následky tohto obrodenia. Zmena v súdoch / // O dôkaze prostredníctvom svedkov / O francúzskych zvykoch / // Dvadsiata deviata kniha ... 468 // O spôsobe vytvárania zákonov // / O zákonodarcovom duchu / O tom, že niektoré zákony akoby sa odkláňali od zámerov zákonodarcu, ale v podstate sa s nimi zhodujú / O zákonoch odporujúcich zámerom zákonodarcu / O tom, že zákony, ktoré sa zdajú byť rovnaké, nemusia mať vždy ten istý účinok / Pokračovanie v tom istom námete. Nevyhnutnosť dobre zostavovať zákony / O tom, že zákony, ktoré

sa zdajú byť rovnaké, nezostavovali sa vždy z tých istých pohnútok / O tom, že grécke a rímske zákony trestali samovraždu z odlišných pohnútok / O tom, že zákony sa zdajú byť protirečivé, ale vychádzajú z toho istého ducha / Akým spôsobom sa môžu porovnávať dva rozličné zákony / O tom, že zákony, ktoré sa zdajú byť rovnaké, sú niekedy v skutočnosti odlišné / Zákony sa nemajú oddeľovať od cieľa, pre ktorý sú vydané. Rímske zákony o krádeži / Zákony netreba oddeľovať od pomerov, za akých boli vydané / Niekedy je správne, aby sa zákon sám naprával / Veci, ktoré treba mať na zreteli pri zostavovaní zákonov / Zlý spôsob vydávania zákonov / O predstavách jednotnosti / O zákonodarcoch / // Tridsiata kniha ... 479 // Teória feudálnych zákonov Frankov vo vzťahu k nastoleniu monarchie / O feudálnych zákonoch / O zdrojoch feudálnych zákonov / Pôvod vazalských vzťahov / O výbojoch Frankov / O Gótoch, Burgundoch a Frankoch / O rozličných spôsoboch rozdelenia pozemkov / Vhodné použitie zákona Burgundov a Vizigótov o rozde- // lení zeme / O nevoľníctve / О tom, že za pozemky pridelené barbarom sa neplatili dane / Akého charakteru boli povinnosti Rimanov a Galov vo franskej monarchii / // O tom, čo sa nazývalo cenzus / O tom, že to, čo nazývali cenzus, vyberali len od nevoľníkov, a nie od slobodných ľudí / O lénnikoch alebo vazaloch / O vojenskej službe slobodných ľudí / O dvojakej

službe / O kompozíciách barbarských národov / // O tom, čo sa nazývalo neskôr panským súdom / O územnej cirkevnej súdnej moci / // O tom, že systém súdnictva ustanovili pred koncom vlády dynastie Karolovcov / Hlavná myšlienka knihy Vznik francúzskej monarchie v Galii od abbé Dubosa / Pokračovanie v tom istom námete. Úvaha o podstate systému / O francúzskej šľachte / // Tridsiata prvá kniha... 505 // Teória feudálnych zákonov Frankov vo vzťahu k prevratným zmenám v ich monarchii / Zmeny v úradoch a lénach / Ako sa zmenila občianska vláda / Právomoc majordó-mov / Ako sa vo všeobecnosti správal národ voči majordómom / Ako dostali major-dómovia velenie nad armádami / Druhá epocha úpadku kráľov prvej dynastie / Mero-vejovcov / Vyššie úrady a léna majordómov / Ako sa zmenili alódiá na léna / Ako sa cirkevné majetky premenili na léno / Bohatstvá duchovenstva / Pomery v Európe za čias vlády Karola Martela / Stanovenie desiatkov / O voľbách do biskupstiev a opátstiev / O lénach Karola Martela / Splynutie kráľovskej hodnosti s úradom ma-jordóma. Dynastia Karolovcov / Zvláštny jav vo voľbe kráľov z rodu Karolovcov / // Karol Veľký / Ľudovít Pobožný / O tom, že slobodní ľudia mohli vlastniť léna / Hlavná príčina oslabenia dynastie Karolovcov / Zmena v lénach / Ďalšia zmena v lénach / Zmeny vo vyšších úradoch a lénach / O povahe lén po vláde Karola Lysého / Ako stratil rod Karola Veľkého

cisársku moc / Ako prešla francúzska koruna na rod Huga // Capeta / O niektorých následkoch doživotného vlastníctva lén / // O POLITIKE... 533 // DVA LISTY O MONTESQUIEUOVOM POBYTE V PREŠPORKU... 539 // SPOMIENKY NA BANE ... 541 // MYŠLIENKY ... 543 // POZNÁMKY AUTORA ... 549